Vieme si predstaviť viac užitočnejšiu detskú hru ako malý pozemok určený v záhrade, na ktorom učíme svoje dieťa záhradkárčiť a pestovať rastliny?
Dieťa už ako bábätko užíva výhody záhrady: jeho matka umiestňuje postieľku alebo kočík na chránené a pokojné miesto v záhrade, kde malý spí pod korunami stromov alebo na jarnom slnku. Čoskoro bude nasledovať obdobie pieskoviska a čľapkania sa vo vodičke, ktoré ďalej položia základy zdravia. Nasleduje loptová hra s kamošmi, potom basketbal a futbal, ktoré už rodičia radi nasmerujú na ihrisko, pretože dlhodobo to už upravený trávnik netoleruje.
4 až 6 ročné deti sú ideálne na to aby im ich rodičia ukázali aktívnu činnosť v záhrade. Nechajte dieťaťu označený skultivovaný malý záhradný pozemok s rozlohou 2–3 m².
Pomôžte mu zasiať bôb, mrkvu, hrášok. Podajte mu planty kvetov na zasadenie. Keď vyjde burina, tak spolu to vytrhnite, ukážte mu malú motyčku ako sa s ňou narába. Keď nejaká rastlinka ochorie, tak hľadajte riešenie na jej liečbu spoločne a v lete, keď sa zbiera úroda spolu z nej uvarte chutný obed.
Vtedy sa dieťa naučí, že iba pri kompetentnej a usilovnej práci možno dosiahnuť skutočné hodnoty, veď čo sa za mlada naučíš na starobu ako keby si našiel.
Keď dieťa nastúpi do školy, vtedy – ak má šťastie - dozvie sa o pokladoch školskej záhrady. Bohužiaľ, dnes má málo škôl záhradu, aj keď tam sa mladí ľudia mohli naučiť múdre prírodné zákony v praxi.
Deti, ktoré radi pôsobia v záhrade sú oveľa vnímavejšie, tvorivo riešia problémy a ľahšie sa učia zručnosti písania a počítania.
Výskumy jasne ukázali, že najväčším výsledkom školských záhrad a záhradkárčenia je to, že deti sa učia s radosťou a šťastím, keď budú schopné preniesť suché teoretické vedomosti do praxe a hlavne premeniť tie vedomosti do skutočného života.
Výsledkom školskej záhrady je aktívnejšie, zaujímavejšie učenie, túžba po vedomostiach a zvedavosť.
Záhradníctvo a jeho meniaca sa povaha - počasie, okolnosti môžu kedykoľvek zmeniť to, čo sme si naplánovali - prinútia deti myslieť oveľa pružnejšie a praktickejšie a riešiť problémy samostatne.
Nemožno zanedbať ani to, že malé dieťa prichádza v záhrade do každodenného kontaktu s hmyzom, dážďovkami a húsenicami, čo pomáha prekonávať obavy detí a učí trpezlivosť i tých najmenších: počkajte, kým rastlina odkvitne, dozreje, zažite výsledky čakania a radosti.
Záhradníctvo je zároveň skvelou príležitosťou porozprávať sa s deťmi o zdravom životnom štýle, zdravom stravovaní a ochutnaní toho všetkého, však ktoré dieťa by nechcelo ochutnávať zeleninu, ktorú si vypestovalo.
Záhrada sprevádza rastúcu generáciu po celý svoj život. Kto sa dostane do toho, bude mať bohatší, farebnejší a plnohodnotnejší život.
